29. december 1989) označuje nekrvavé udalosti, ktoré prebehli
v Česko-Slovensku s cieľom odstrániť komunistickú vládu a zorganizovať slobodné voľby.
*17/11/1989 sa uskutočnil spomienkový pochod za sviečkovú demonštráciu
v 1939, kedy fašisti zabili jedného študenta. Československá bezpečnosť a armáda brutálne zakročila proti tomuto pochodu.
*18/11/1989 Pražské divadlá vyhlásili štrajk ku ktorému sa pripojilo aj Bratislavské štúdio S. Deň potom bola sformovaná revolúcia proti masakru v Prahe a bolo zorganizované tzv. Bratislavské občianske fórum. V ten deň sa uskutočnil 1. míting, kde občania žiadali vysvetlenie Pražského incidentu a potrestanie vinníka.
*20/11/1989 sa v národnom divadle schválil názov Verejnosť proti násiliu, ktorý nahradil názov Bratislavské občianske fórum. Na filozofickej fakulte UK vzniklo tzv. Študentské hnutie. Tieto dve hnutia organizovali protesty proti sociálnej nespravodlivosti a nepravdivému informovaniu verejnosti. Podobné protesty sa začali aj v Poľsku, ZSSR a Maďarsku. Ústredný výbor KSČ označil študentov a VPN ako protištátne živly, na čo spisovateľ Ľubomír Fedek povedal: "Vláda, ktorá študentov nazýva protištátnymi živlami nemá právo sa nazývať vládou." Občania žiadali demisiu KSČ.
*23/11/1989 televízia vyhlásila, že sa pokúsi pomôcť spoločnému dialógu s vládou
a ak to vláda odmietne, vstúpi aj ona do generálneho štrajku. Už na druhý deň sa konal verejný dialóg predstaviteľov VPN a vlády. Do centra VPN chodili mnohé otázky týkajúce sa cieľa VPN. Boli zodpovedané takto: Ján Budaj: "Cieľom VPN je odstrániť všetky prejavy násilia z verejného a spoločenského života."
*28/11/1989 žiadala verejnosť zrušenie článku ústavy, v ktorom sa hovorilo
o vedcom postavení KSČ a slobodné voľby.
*29/11/1989 odstúpil prezident Dr. Gustav Husák. Tým sa revolúcia v podstate uzavrela a nastúpila nová vláda s prezidentom Václavom Havlom. V Československu sa presadila demokracia.
v Česku žije lepšie než za minulého režimu. Opačný názor, že pred Novembrom 1989 bolo lepšie, zastáva 14 percent respondentov. Ďalších až 41 percent opýtaných uviedlo, že ich sa to netýka, alebo nevedeli zaujať jednoznačný postoj.
Výsledok výskumu je z hľadiska kladného hodnotenia ponovembrového vývoja najlepší od roku 1991. Vtedy bolo o zlepšení života po revolúcii presvedčených
39 percent občanov a 14 percent tvrdilo opak. Zlom nastal v rokoch 1997 a 1998, keď kvôli ekonomickým problémom a politickej kríze podiel občanov, ktorí hodnotili zmenu života kladne, klesol až na 25 percent a až 28 percent občanov tvrdilo,
že pred Novembrom bolo lepšie.
S odstupom dvoch desaťročí si dnes tri štvrtiny občanov myslia, že v Novembri 1989 zvíťazila túžba po slobode, vyše 60 percent opýtaných uviedlo, že navrch vtedy mali názory väčšiny spoločnosti a že išlo o skutočnú revolúciu. Podľa 73 percent respondentov si vtedajšie udalosti treba pripomínať.
denník SME, streda 4. 11. 2009